Na prednáške Prof. Luděka Kučeru som sa dozvedel o jeho projekte AlgoVision. Je tam veľa užitočných vizualizácií bežných algoritmov na stromoch ale aj niektorých algoritmov, ktoré sa učíme na Výpočtovej geometrii. Jeho kniha je vraj dostupná vo fakultnej knižnici, v elektronickej verzii je na jeho stránke.
Učebnica vyšla vo Vydavateľstve Univerzity Komenského koncom septembra 2001. Obsah si možno pozrieť tu. Zakúpiť ju možno v predajni skrípt na FMFI UK, Mlynská dolina, 842 48 Bratislava. Obálka je k nahliadnutiu.
Errata si môžete stiahnuť tu. Vzhľadom na nekvalitnú tlač šedých plôch obrázkov, zaradil som do súboru aj niektoré obrázky.
Prosba všetkým čitateľom.
Ak ste našli akúkoľvek chybu a nie je zaradená v erratach, pošlite mi ju prosím na e-mailovu adresu (prípadne inak oznámite), zaradím ju tam. Ďakujem za Vašu pomoc. Vítané sú aj všetky ďalšie pripomienky.
Táto knižka je prvou zo štvordielneho slovníka takticky optimálnych ťahov resp. postupností (tesuji,手筋). Pozostáva z veľa základných situácií, ktoré sú užitočné v hre. V tomto dieli sa autor venuje útočným stratégiám. Ako sám píše, krása go je skrytá najmä v tesuji.
Knižka sa mi čítala veľmi dobre a napriek pomalému postupu, som mal pocit, že ďalšie tri diely si určite musím prečítať. Nie všetky štvordielne knihy sú také. Fascinovalo ma, ako som veľakrát videl všetky diery v súperovej pozícii a nebol som schopný uvidieť ten správny ťah. Tieto problémy vyžadujú veľký nadhľad. Snáď sa mi ho časom podarí získať aspoň trochu.
Autorom japonskej verzie je
Fujisawa Shuko, ktorý ako 66 ročný vyhral prestížny japonský profesionálny titul Oza. A tým sa zapísal do dejín Go nie po prvý raz a ani posledný krát. O rok nato ho vyhral znovu. Pekný dôchodok, povedané z nášho pohľadu.
Salvatora Dalího netreba predstavovať. Jeho dielo je enormné a jeho život bol popretkávaný extravangaciami, ktorými rád ohuroval svoje okolie a zakladal si na nich svoje výrazné ego. Knižné vydanie jeho denníka to len potvrdzuje. Rozmýšľal inak a správal sa inak. Ak sa pozeráme na hodnoty tohoto človeka z hľadiska dnešných “demokratických hodnôt”, tak je zrejmé, že pojmy “priemer” a “väčšina” mu boli na hony vzdialené.
Na druhej strane z denníka vidno, že mal rád svoj dom a ľudí okolo seba, resp. vnímal ich mnohorakosť a pestrosť. Ani na chvíľu som nemal z jeho zápiskov pocit, že by chcel niekomu niečo vnútiť. To je vlastnosť, ktorá sa neľahko hľadá.
Na druhej strane nekompromisne bojoval s priemerom resp. neoriginalitou. V knihe je zaujímavá tabuľka hodnotenia významných maliarov ako Leonardo, Vermeer van Delft, Picasso a mnohí ďalší. Hodnotia sa v kategóriách ako originalita, technika maľby apod. Dalí sám sa necíti byť príliš dobrá konkurencia týmto majstrom. To je pri jeho enormne vyvinutom egu veľmi zaujímavé a poukazuje to na reálny odhad svojich schopností (hoci sám sa to neodvažujem posúdiť ako totálny amatér vo výtvarnom umení).
Odporúčam ako ľahké čítanie na letné večery s výhľadom na záliv, podobný tomu priamo pod Dalího domom v
Cadaqués.
Život venoval nielen hre go, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Bol hráčom dušou a okrem go bol celkom zbehlý aj v
šogi, čo je orientálna verzia šachu. Jeho schopnosť zanietiť sa pre hru, aj keď o nič v zápase nejde, bola povestná. A spoločensky na ňu doplácal, pretože niekedy nenachádzal súperov na oddychový čas. Mejdžin hrával vážne aj vtedy.
V knihe sa opisuje okrem priebehu jeho poslednej partie, ktorá trvala takmer polrok, aj séria domnienok novinára(asi neprekvapuje, že to bol autor knihy) opisujúceho okolnosti a dej tejto nevídanej partie. Sú doplnené o informácie z rozhovorov s ľuďmi z okolia Mejdžina. Samotný majster hovoril málo.
Mejdžin je titul, ktorý si profesionálny hráč Go môže vydobiť v turnaji. Dnes. Za čias Honinbo Shusaja, ako sa náš hlavný hrdina volá, to tak nebolo(mimochodom “Honinbo” je ďalší titul). Tituly sa dedili alebo boli obdržané doživotne resp. do času, kým sa ich hráč nevzdal. Titul Mejdžin dostal najlepší hráč vtedajšej generácie. Je jedným zo siedmych prestížnych titulov, ktoré sa dajú získať v Japonsku. Zvyšné sú Judan, Tengen, Oza, Gosei a Kisei.
Tento príbeh je nielen o poslednej partii jedného z velikánov hry go, ale v prenesenom zmysle aj poslednou partiou jednej éry vývoja tejto hry. Éry, kde go bolo okrem nositeľa schopností v hre aj nositeľom istých spoločenských konvencií a úcty. Začínala sa doba hráčov ako
Go Seigen a
Kitani Minoru(oponent Mejdžina v poslednej hre), ktorí spravili prevrat v ponímaní fázy otvorenia tejto hry (šin fuseki) ale aj v turnajovej praxi, ktorý mal dopad na vnímanie hry viac z polohy športovej ako spoločenskej. Znamenalo to hlavne spresnenie niektorých dovtedy nepísaných pravidiel turnajov, hlavne vrcholových.
Knižka je určite príjemným pohľadom do premýšľania o go a okolnostiach pri vrcholových partiách. Musím však poznamenať, že úplné vychutnanie atmosféry knižky je do istej miery podmienené odohraním aspoň niekoľkých partií.
Táto knižka je prvou zo štvordielneho slovníka takticky optimálnych ťahov resp. postupností (tesuji,手筋). Pozostáva z veľa základných situácií, ktoré sú užitočné v hre. V tomto dieli sa autor venuje útočným stratégiám. Ako sám píše, krása go je skrytá najmä v tesuji.
Salvatora Dalího netreba predstavovať. Jeho dielo je enormné a jeho život bol popretkávaný extravangaciami, ktorými rád ohuroval svoje okolie a zakladal si na nich svoje výrazné ego. Knižné vydanie jeho denníka to len potvrdzuje. Rozmýšľal inak a správal sa inak. Ak sa pozeráme na hodnoty tohoto človeka z hľadiska dnešných “demokratických hodnôt”, tak je zrejmé, že pojmy “priemer” a “väčšina” mu boli na hony vzdialené.
