Pri krbe

Cez víkend som sa zúčastnil turnaja, ktorý spoluorganizuje emblematická postava českého (a predtým československého) go – Vláďa Daněk. Tento rok sa zúčastnilo 118 hráčov, pričom sa súťažilo o pohár kórejského veľvyslanca v Prahe. Ambasádor si dokonca zahral jednu partiu.

Vyhral Ondřej Šilt, ktorý začína patriť do úzkej špičky hráčov na európskej amatérskej scéne. Obhájil vlaňajšie víťazstvo.

Táto knižka je prvou zo štvordielneho slovníka takticky optimálnych ťahov resp. postupností (tesuji,手筋). Pozostáva z veľa základných situácií, ktoré sú užitočné v hre. V tomto dieli sa autor venuje útočným stratégiám. Ako sám píše, krása go je skrytá najmä v tesuji.

Knižka sa mi čítala veľmi dobre a napriek pomalému postupu, som mal pocit, že ďalšie tri diely si určite musím prečítať. Nie všetky štvordielne knihy sú také. Fascinovalo ma, ako som veľakrát videl všetky diery v súperovej pozícii a nebol som schopný uvidieť ten správny ťah. Tieto problémy vyžadujú veľký nadhľad. Snáď sa mi ho časom podarí získať aspoň trochu.

Autorom japonskej verzie je Fujisawa Shuko, ktorý ako 66 ročný vyhral prestížny japonský profesionálny titul Oza. A tým sa zapísal do dejín Go nie po prvý raz a ani posledný krát. O rok nato ho vyhral znovu. Pekný dôchodok, povedané z nášho pohľadu.

V mojej nedavnej partii go sa vyskytli nasledujúce dva problémy. Viete ich vyriešiť?

Hrávam go. Je to príjemný relax a zatiaľ pre mňa aj nekonečný (vlastne ako matematik musím povedať konečný) zdroj inšpirácie. Možnosti a kombinácie ukladania kameňov na dosku v lokálnej pozícii tak, aby sa globálna pozícia vyvíjala aspoň trocha v prospech hráča, ktorému fandíme, dávajú hre rozmer taktický i strategický.

Go je dosková hra pochádzajúca z Číny, ktorá je stará asi 4500 rokov. Dosť veľa podľa mňa. Považuje sa za najkomplikovanejšiu (najmä tými, čo ju hrajú) a zatiaľ úspešne odoláva počítačovému spracovaniu. Najsilnejší program je na úrovni veľmi priemerného hráča.

Pravidlá si môžete prečítať buď na stránkach Slovenskej asociácie go alebo aj na iných fórach. Sú prekvapivo jednoduché a možno ich pochopiť v priebehu niekoľkých minút. Fascinujúci na Go je najmä spôsob uvažovania. Keďže bolo treba vytvoriť pojmy, aby sa hráči dorozumeli, tak základný pojem je skupina kameňov na doske a jej vlastnosti ako ľahká, ťažká, silná, slabá, s očami alebo len s jedným alebo bez očí, prípadne s polovičným okom. A potom sa klasifikujú aj body - priesečníky na mriežke 19x19, na ktoré sa ukladajú kamene. Taký bod môže byť veľký, malý a ťah naň rýchly alebo pomalý. No a pri hodnotení ťahov sa používa celá škála prívlastkov ako excelentný, silný, slabý, nedbalý, zaujímavý, novátorský, ortodoxný...Najmä profesionálni hráči sa radi hrdia novátorstvom. Zapisuje sa to do histórie vývoja hry.

Profíci existujú najmä v Japonsku, Číne a Korei, ale nejakí sú aj v Európe a v USA. Majú množstvo líg a turnajov a môžu získať tituly napr. Virtuóz, 10 dan apod. O jednom takom som písal v príspevku Mejdžin.

Aké obľúbené spoločenské/doskové hry sa hrávate?

Nedávno som dočítal knižku Mejdžin od nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Yasunari Kawabatu. Príbeh o človeku, ktorý celý svoj život zasvätil hre. Bol hráčom doskovej hry go. V čase svojho života nemal protivníkov, ktorí by sa mu vyrovnali. Takému hráčovi patrí titul Mejdžin – virtuóz.

Život venoval nielen hre go, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Bol hráčom dušou a okrem go bol celkom zbehlý aj v šogi, čo je orientálna verzia šachu. Jeho schopnosť zanietiť sa pre hru, aj keď o nič v zápase nejde, bola povestná. A spoločensky na ňu doplácal, pretože niekedy nenachádzal súperov na oddychový čas. Mejdžin hrával vážne aj vtedy.

V knihe sa opisuje okrem priebehu jeho poslednej partie, ktorá trvala takmer polrok, aj séria domnienok novinára(asi neprekvapuje, že to bol autor knihy) opisujúceho okolnosti a dej tejto nevídanej partie. Sú doplnené o informácie z rozhovorov s ľuďmi z okolia Mejdžina. Samotný majster hovoril málo.

Mejdžin je titul, ktorý si profesionálny hráč Go môže vydobiť v turnaji. Dnes. Za čias Honinbo Shusaja, ako sa náš hlavný hrdina volá, to tak nebolo(mimochodom “Honinbo” je ďalší titul). Tituly sa dedili alebo boli obdržané doživotne resp. do času, kým sa ich hráč nevzdal. Titul Mejdžin dostal najlepší hráč vtedajšej generácie. Je jedným zo siedmych prestížnych titulov, ktoré sa dajú získať v Japonsku. Zvyšné sú Judan, Tengen, Oza, Gosei a Kisei.

Tento príbeh je nielen o poslednej partii jedného z velikánov hry go, ale v prenesenom zmysle aj poslednou partiou jednej éry vývoja tejto hry. Éry, kde go bolo okrem nositeľa schopností v hre aj nositeľom istých spoločenských konvencií a úcty. Začínala sa doba hráčov ako Go Seigen a Kitani Minoru(oponent Mejdžina v poslednej hre), ktorí spravili prevrat v ponímaní fázy otvorenia tejto hry (šin fuseki) ale aj v turnajovej praxi, ktorý mal dopad na vnímanie hry viac z polohy športovej ako spoločenskej. Znamenalo to hlavne spresnenie niektorých dovtedy nepísaných pravidiel turnajov, hlavne vrcholových.

Knižka je určite príjemným pohľadom do premýšľania o go a okolnostiach pri vrcholových partiách. Musím však poznamenať, že úplné vychutnanie atmosféry knižky je do istej miery podmienené odohraním aspoň niekoľkých partií.