Pri krbe

V rôznych dobách sa toto pravidlo vysvetľovalo rôzne – záviselo to od toho, čo znamenalo prvý jarný deň. Buď sa považoval za tento deň stanovený dátum (21.3.) alebo astronomická jar. No a aby sme sa vyhli akejkoľvek pravidelnosti, tak sviatok by sa mal vyhnúť židovskému sviatku Pesach.

Židovský kalendár je kombináciou lunárneho a solárneho kalendára. Mesiace sa počítajú podľa Mesiaca, roky podľa Slnka. Pesach sa oslavuje tyždeň od 15. dňa mesiaca nisan.

Druhá otázka, ktorá sa vynára s týmto miernym chaosom je, prečo je to takto. Ukrižovanie Krista je historická udalosť, a teda dátum by mal byť pevný. Prečo teda z roka na rok poskakuje Veľkonočná nedeľa? Lebo nevieme presný deň popravy. Takže v roku 325 n.l., keď ho asi tiež nevedeli, zabili na koncile v Nicei* dve muchy jednou ranou. Aspoň tak si to vysvetľujem. Jednak umožnili, aby sa sviatok konal vo všetkých možných pripadajúcich dátumoch, kedy sa poprava uskutočnila a jednak sa zároveň konal v čase, ktorý má súvis s astronomickými úkazmi, podľa ktorých sa riadili mnohé pohanské sviatky jari (ako napr. vynášanie Moreny). Tie boli a asi aj sú tŕňom v oku cirkvám. Je to jasná konkurencia. Niečo o sviatkoch sa dá nájsť aj na pomerne rozsiahlej stránke o Slovanoch. Zaujal ma aj článok o Walpurginej noci.

No a systematické pojednanie na túto tému v kontexte vývoja svetových náboženstiev je knižka od rumunského religionistu Mircea Eliadeho: Dejiny náboženských predstáv a ideí, ktorá u nás vyšla v preklade v roku 1997.

* Upravené na základe Ruziklanovho komentára.