Pianistka
Ďalší z filmov, na ktoré treba mať silnejší žalúdok. Excelentný výkon hercov v Pianistke robí z tohto kúsku čosi, od čoho sa človeku nechce odtrhnúť. Na druhej strane povahy postáv sú extremistické v pozitívnom ale najmä negatívnom smere. Stručné zhrnutie filmu je “Aká matka, taká Katka.” Ide o špičkovú pianistku, ktorú jej matka terorizuje neustálou kontrolou napriek jej pokročilej dospelosti. Ona si to kompenzuje drsnými metódami vyučovania svojich nadaných študentov na konzervatóriu a vlastným masochizmom. Určite treba vidieť, ale vo vhodnom duševnom rozpoložení.
Film bol natočený podľa novely rakúskej nositeľky Nobelovej ceny Elfriedy Jelinek a podľa niektorých je film lepší. Ja som knihu nečítal.
V sérii filmov, ktoré som už videl ho zaraďujem niekam na spojnicu medzi Pasoliniho film Saló a 120 dní Sodomy a Greenawayov film Kuchár, zlodej, jeho manželka a jej milenec. Tiež sú o násilí, aj keď každý o inom type. Na oba treba dobrý žalúdok, na ten prvý aj dva. Pianistka do veľkej miery spája oba typy.
Záver filmu je v duchu celého príbehu a z hľadiska ortodoxného masochistu by sa dal označiť za “štastný”.
