Schizofrénia úspechu na univerzite
Občas som konfrontovaný s pojmom úspech. Zriedka ako ten, o ktorom sa hovorí, zväčša som na druhej strane barikády, tj. človek milión (teraz už aj miliarda). A tak sa pokúšam si definovať, čo vlastne mysleli tí všetci vyhlasovatelia úspechu, keď povedali, že sa dosiahol.
Svet sa relativizuje, a tak by som možno nemal namietať, že neexistuje absolútna mierka na hodnotenie vedeckých resp. vedecko-pedagogických pracovníkov. Problém je v tom, že sme hodnotení absolútne. Zatiaľčo v podmienkach sme porovnávaní len s finančne slabšími spoluhráčmi na akademickom trhu, výsledkami sme porovnávaní s celosvetovými lídrami vo vedeckých oblastiach.
V našej vedeckej a pedagogickej vysokoškolskej brandži až na prvom mieste rozhoduje počet publikovaných článkov. To je pomerne smiešny údaj, keď si človek uvedomí, že časopisov a konferenčných zborníkov je dnes toľko a na takých rôznych úrovniach, že možno opublikovať takmer čokoľvek. A teda človek menej kritický k svojej práci má šancu publikovať oveľa viac. Stačí písať. Ako ďalší faktor rozhodovania je kvalita publikácie, ktorá sa odhaduje z rankingu časopisov a renomé vydavateľstiev. Aj to je však celkom relatívne, pretože kvalita časopisu nie je konštanta nezávislá od času. Často stúpa, ale neraz aj kolíše, prípadne klesá. Kvalita vydavateľstva často končí tam, kde príde cenová ponuka, za ktorú sú schopní vytlačiť, čo autor donesie a hlavne zaplatí.
Takže aký parameter zvoliť ďalej? Populárne sú citácie - presnejšie ich počet! To je celkom zaujímavé. Ak moju prácu niekto spomenie v ďalšej práci, tak to znamená, že sa z nej poučil alebo inšpiroval, a teda je (minimálne pre neho) významná. Odvážne tvrdenie...Počet citácií sa dá totiž dosiahnuť po vzájomnej dohode dvoch alebo viacerých ľudí. Ide o tzv. citačné krúžky, ktoré sú známe vo vedeckom svete. Fungujú na špičkovej aj menej špičkovej úrovni. Citácie totiž treba. Akýkoľvek návrh projektu v akademickej sfére ich vyžaduje. Zvyčajne päť. Niekedy ich treba aj na kvalifikačné práce. Počet sa určuje lokálne v závislosti od pracoviska a oboru.
Prečo sa pýtam? Nuž preto, že tento semester som mal veľa hodín vyučovania (hlavne nové prednášky) a žiaden čas na vedu. A tak v rámci mojej duševnej hygieny chcem vedieť, či čas venovaný prednáškam je akurát nutné pedagogické zlo k mojej pozícii na fakulte alebo sa to začne hodnotiť ako práca aj z pozície zamestnávateľa (myslím tým štát a jeho zložky venované riadeniu školstva). Fascinovalo ma totiž pri poslednej akreditácii, že pedagogické zaťaženie odborných asistentov, docentov, profesorov a aktivity s tým spojené, tam nikde nevystupovali. Pre odborných asistentov tam neexistovalo skoro nič. Jednoducho pre potreby akreditácie neexistujeme, pokiaľ nie sme pod krídlami aspoň docenta ako cvičiaci, resp. nemáme výberovú prednášku. Do počtu garantov sa zarátavalo len hodnotenie a záťaž docentov a profesorov. Zaujímalo by ma, akú čiastku celkovej pedagogickej činnosti vykonávajú. Existuje o tomto nejaký rukolapný materiál?
No a ku tomu som si ešte prečítal Tisíce neviditeľných profesorov a docentov.
Je mi jasné, že tento ufrflaný príspevok nič nerieši, ale naozaj neviem, ako by sa zmysluplne hodnotila vedecká a pedagogická práca podľa nejakých objektívnych kritérií. Som naklonený veriť tomu, že to nejde. Napadlo mi, že možno by sme mohli hodnotiť podiel daní našich absolventov na celkových daniach a rovnako možno počet firiem založených našimi absolventami a ich dane. Skrátka čosi, čo vypovedá o absolventoch, nie o priamo o nás. Lebo produktom našej firmy sú jej absolventi.
Nuz Chalmo, u Tvojho krbu to moc oddychove nie je. Vazne otazky. Myslis, ze je v oblasti hodnotenia VS pracovnikov a VS mozne nieco zmenit? Alebo si si len tak potazkal? Sympathy.
Ruziklan
30 Apr 08 at 12:18 am
M ím podobn ř n ízory a som ve— mi r íd, e sa p í Ňa í aj do tak chto v í nej í §ch t řm. Celkovo mi ch ba mo nos Ň verejnej diskusie na t řmu defin §cie ” spechu” a sp sobov kari řrneho postupu na univerzit ích a tak řto —ĺl ínky m u veci postupne zmeni Ň k lep íiemu. (Presved—ĺil si ma, aby som sa aj ja na svojom blogu k tomu trochu vyjadril.)
Radoslav Harman
30 Apr 08 at 6:19 am
Ruziklan: Krb uz nehori, je priteplo
Oblast hodnotenia VS je naozaj dost komplexna a obavam sa, ze to nie je jednoduche zmenit. Rozhodne by som podporil hodnotenie zalozene na vsetkych podstatnych cinnostiach, ktore tu vykonavame. Schizofrenia spociva v tom, ze nas ako pedagogov hodnotia vylucne za vedecke vysledky, pricom pedagogicka cinnost nam vyplna nezanedbatelnu cast pracovneho casu.
Potom su tu pripady ludi, ktori maju pomerne zlu odozvu od studentov ako pedagogovia, ale maju vela publikacii, lebo na to maju cas resp. beru to ako svoju prioritu. Je to ok? Resp. nemali by sme im ako univerzita ponuknut vedecke miesto, aby nemuseli ucit?
Kazdopadne tazkam si
Rado: Rad si precitam Tvoj nazor. Myslim, ze tie zatuchnute vody treb a trochu pocerit
Pavel Chalmoviansk
30 Apr 08 at 8:56 am
no ako fakt zaujimavy clanok musim povedat, ale ked sa tak nad tym zamyslim tak vseobecne o kariere na univerzite tak sa pytam, preco? ako ano chapem ze kazdy vidi svoj uspech inde aj mna by lakalo predavat svoje znalosti inym a vidiet ako ich to nadchyna, to by ma lakalo ovela viac ako nejak smiesna vedecka cinnost ktora je i tak na slovensku najmensia z celej EU (http://blogy.etrend.sk/jozef-hvorecky/na-chvoste-chvosta/134789.html) . ako ked si to zoberem tak ze sa budem driet za almuznicku ktoru mi ponuknu a budem sa musiet riadit smiesnymi pravidlami ktore nemaju v niektorych pripadoch hlavu ani patu, tak do slaka naco? ano dve hlavne veci co by ma trapili je 1. plat – ale to je o tom ze ci si vybrat komercnu alebo nekomercnu sferu i ked by bolo pekne keby raz mala vzdelanie naozaj cenu a 2. vec je to o com pises v svojom clanku proste clovek sa i snazi ale pride nejake nariadenie od uja co si sedi niekde na ministerstve a povie si ze to bude takto a clovek moze i prasknut a proste to tak bude. tak sa chcem spytat ze preco si sa ty vlastne rozhodol zostat na skole? lebo poznam viac ludi bud takych ze odisli uz dajme tomu poslednyh rok doktorandskeho ale i takych co sa po rokoch vo firme rozhodli sa vratit do skoly ale mozno su to skreslene predstavy o svete mojej mladej mysle ale fakt neviem ze preco ostat na skole.
p.s.: osobne mam teraz taku predstavu ako to robi sef u nas vo firme robi zaraba pekne a zlepsuje sa v tom co robi a ako externista chodi predavat dalej svoje skusenosti ostatnym na skolu. este dalsia vec je ze predavat znalosti v zavislosti od toho ze komu ich predavame ale to uz je ina kapitola
Lukas
18 Jun 08 at 10:35 pm
To, ze som si vybral akademicku drahu bola u mna tak trochu nahoda. Nikdy som to neplanoval zamerne. Po skonceni fakulty ma na chodbe zastavil sef mojej diplomovej prace a spytal sa ma, ci nechcem zostat. A tak som zostal. Casom za mi praca pacila – najma volnost, ktoru clovek mal pri vybere co bude robit, ked neuci. To povazujem za dobre vyvazenie nizsieho prijmu. To sa vlastne tak trochu dost zmenilo. Neuveritelne narastla byrokraticka zataz – najma v poslednych rokoch, a to nepatrim k tym, co su najzatazenejsi.
Vyber tohoto povolania je trochu aj o tom, na co davam doraz v zivote. Poznanie priciny veci a dejov. Samozrejme, ze mnohokrat neviem preco sa veci deju…
V kucharskom (ospravedlnujem sa vopred vsetkym kucharom, myslim to len velmi obrazne) sposobe zivota staci vediet, ze ked pouzijem mydlo, tak spina zide z ruk. V poznavacom sposobe zivota chces vediet, preco ta spina zide a preco nezide, ked namiesto mydla pouzijes mast.
Co sa tyka sefov, tak to je tazke. Na zaciatku si mozno vyberies, ale sefovia sa casom menia. Nastastie kazdy moj priamy sef bol vzdy velmi korektny. Bohuzial vyssie sa deju veci, ktore neviem dost dobre ovplyvnit. Veci vo sfere moci sa casto deju na zaklade inych ako racionalnych pravidiel. Velakrat ide o sferu etickeho spravania, ktore zvycajnie nie je kodifikovane (vsetko sa kodifikovat neda). Po priklady staci zajst do lubovolneho parlamentu.
Co sa tyka firiem, tak ano, pokial sa firme dari, sef si moze dovolit ist prednasat, lenze to chce celkom dost vela energie viest firmu, aspon kym sa to rozbehne. Velke firmy (a nasa skola patri medzi ne – ma cca. 600 zamestnancov) su kolosom, ktory sa riadi centralne a ani vnutorne nie je veru optimalne riadeny. Obrazne povedane, je prilis vela kohutov na jednom smetisku.
Rozhodne sa mi zda, ze poziadavky na poziciu na skole nezodpovedaju podmienkam, ktore skola poskytuje. A musim povedat, ze su chvile, ked uvazujem o odchode, zatial sa to vzdy prevazilo naspat, ale clovek nikdy nevie.
Pavel Chalmoviansk
19 Jun 08 at 10:12 am
no rozmyslal som aj o tomto ze volnost, to je pravda ze doktorandske studium volnost poskytuje ale ako pises je jej coraz menej a taktiez je to predlzenie si studentskeho zivota co je plus. avsak fakt ze system ti vedome hadze pod nohy kolena svojou byrokraciou to je dost velke minus. no musim este o tom zistit viac faktov aby som si vedel vytvorit objektivny nazor. a rozmyslal si o tom ze co by bolo keby si vtedy veducemu povedal ze nechces ist dalej ze kde by si asi bol teraz co by si robil…
Lukas
20 Jun 08 at 11:45 am
Co by bolo, keby bolo je dost hypoteticke. Tazko povedat. Je to uz prilis daleko v case. Asi by som bol teraz v nejakej firme.
Pavel Chalmoviansk
24 Jun 08 at 7:26 am