Dnes sme boli s Jankou v novej budove SND na predstavení súboru
Shen Yun. Väčšina vystúpení čínskych umelcov bolo pekných. Tanečné, baletné, hudobné a samozrejme kombinované. Pestré, sýte farby, na aké sme zvyknutí z obrázkov čínskych historických budov a obrázkov starej číny. Orchester a netradičná hudba, akási kompozícia toho, čo si človek predstavuje pod čínskou hudbou šmrncnutá našou harmóniou, vytvorili naozaj dobrú atmosféru.
Nemohol som sa ale ubrániť pocitu náborovej akcie hnutia Falun Gong, ktoré to organizovalo. V priebehu predstavenia spievali profesionálni speváci čínske árie, ktorých slovenský preklad sme mohli vidieť na plátne za javiskom. Boli to piesne, ktoré opisovali svet ako smutný a ťažký na život, v ktorom nevieme, čo sme, načo sme apod. Riešením z tohoto stavu je … Dafa. Hm…ok, prečo nie.
Dorazila ma predposledná scénka ako vystrihnutá z pionierskych časopisov z detstva resp. aké som neskôr videl v knihách z päťdesiatych rokov určených pre mladých zväzákov. Samozrejme “dobrí” a “zlí” sa líšia. Predstavme si všetky vekové kategórie na javisku zastúpené pármi. V strede je mamička s malým dievčatkom, ktoré sa k nej túli a v ruke má modrý transparent so znakmi troch základných princípov hnutia – pravdivosť, súcit a znášanlivosť, ktorý pozvoľna počas tanca rozvinie. Dôjdu traja policajti, na chrbte majú prišité červené kosáky a kladivá. Roztrhnú od seba mamku s dievčatkom, väčšiu zbijú a menšiu oberú o transparent. Nastane mela a všetci sa vzoprú proti týmto trom a vyženú ich. Na piedestál vystúpia mamka a dievčatko s rozprestretým transparentom. Všetci sa na nich pozerajú s úctou a natiahnutými rukami k nim.
Je to scéna, s ktorou sa ťažko dá nesúhlasiť. Ale akási pachuť zostáva.
Takže celkový pocit z predstavenia mi prebila táto náborovka, hoci jednotlivé scénky, až na výnimky sa mi páčili.
Pozerali sme
Flamenco od Carlosa Sauru. Dokument resp. vystúpenia rôznych umeleckých skupín – speváci, hudubníci a tanečníci, samozrejme aj ženy (aby som bol rodovo spravodlivý). Tanec a štýl spevu mi veľmi pripomínal niektoré cigánske vystúpenia. Neskôr som sa na
wikipédii dočítal, že je to jeden z koreňov tohoto tanca, hoci sa presne nevie odkiaľ sa vzal.
Film radím ho do kategórie aspoň raz vidieť. Už len preto, aby človek videl ako ľahko hrajú tí gitaristi, sa to oplatí. Minimalistický štýl pohybu prstov po hmatníku a strunách je očarujúci spolu s hudbou, ktorú tým vyludzujú. Aj keď spev, ktorý tam počuť, by som si nepustil z cedéčka. Bohužiaľ nerozumiem po španielsky, takže obsah textov piesní mi zostal zakrytý.
Momentálne našou
fakultou zmieta akreditácia všetkých odborov. Keď sme v utorok pred jeden a pol týždňom kráčali na seminár, tak nám kolega povedal, že ísť na seminár v čase, keď všetci akreditujú (rozumej pripravujú akreditačný spis), by sa malo považovať za zločin.
Čo vlastne chcem povedať mojim blogom? Ani neviem, ale chcem to vyskúšať. Páči sa mi občas niečo napísať a prečitať si reakcie ľudí. Rozhodne som zvedavý, koľko tém nájdem, o ktorých viem napísať aspoň zopár riadkov a chcem sa s tým podeliť s inými.
