Pri krbe

Z nástenky istého profesora matematiky: “Bohatosť jazyka, jeho foriem, tvarov a rozmanitosti výpovedí, tak prepotrebná v krásnej literatúre, je v matematike prekážkou.”

Na rozhlasovej stanici Devín moderator začal svoj príspevok slovami: “Nielen čas beží ale aj roky.”

Plešina je dialektická transformácia hlavy na zadok. Najskôr formou a potom obsahom.

Čítal som nedávno článok o vynikajúcom geometrovi, nositeľovi viacerých ocenení – Michailovi Gromovovi. V tomto roku obdržal Abelovu cenu. Jeho postreh o  poznaní a jeho ďalšom šírení sa mi zdá veľmi trefný. Kontrastuje s prístupom skupiny známej ako Nicolas Bourbaki, ktorá vyrástla pred a najmä po druhej svetovej vojne a stavala na formálnosti. Zrejme treba oboje. MG píše:

…this common and unfortunate fact of the lack of an adequate presentation of basic ideas and motivations of almost any mathematical theory is, probably, due to the binary nature of mathematical perception: either you have no inkling of an idea or, once you have understood it, this very idea appears so embarrassingly obvious that you feel reluctant to say it aloud; moreover, once your mind switches from the state of darkness to the light, all memory of the dark state is erased and it becomes impossible to conceive the existence of another mind for which the idea appears nonobvious...

Viac pozri v článkoch Marcela Bergera, Encounter with a Geometer Part I, Part II, Notices of AMS 47, 2000.